Resistance 2

Ponatačal som nejake new videá z R2

13. ledna 2009 v 13:50 | Gambler
Tak ešte pred mesiacom som ponatáčal nejaké videá z hry Resistance 2 (R2)...dúfam že sa vám budu páčiť a keď budete mať nejaké otázky tak vám ich rád zodpovedám.. :)ohľadom hier samozrejme:D

O R2

7. ledna 2009 v 16:47 | Gambler
Býva pravidlom, že príchod novej generácie konzol je sprevádzaný nie príliš dokonalými projektmi, ktoré museli byť dokončované do konkrétneho termínu. Nech sa pozeráme na launch ktorejkoľvek konzoly, teda či to bol Xbox 360 alebo Playstation 3, prvotné nadšenie napokon vždy vystriedalo vytriezvenie. Vývojárske štúdio Insomniac, dvorní to tvorcovia Sony, sa snažili pripraviť herný blockbuster, ktorý by hovoril, že aj PS3 má svoje Halo a Gears of War. Hoci nás vývojári opatrne nabádali k tomu, aby sme tieto projekty neporovnávali, niekedy sa nedá inak. Aj keď v tomto prípade ide o upozornenie na mieste. Sú to hry rozdielne, hoc sú zaškatuľkované ako akčné strieľačky.
Pokračovanie, ktoré má byť hitom tohtoročnej zimy a má presvedčiť fanúšikov shooterov, aby si mohli spokojne odfukovať pri epických bojov. Vo svojej podstate to Resistance 2, pokračovanie príbehu, ktoré vyvrcholí posledným, tretím dielom, aj plní, avšak s dodatkom, že na Playstation 3 nemajú exkluzívne akčné strieľačky príliš veľkú konkurenciu. Dlho pripravované Killzone 2 (v redakcii už máme preview verziu, počkajte si však až na začiatok decembra, kedy padne embargo) bolo odsunuté na jar budúceho roku, takže má vlastne Resistance 2 voľnú cestu k úspechu. Na jednej strane pravda, na druhej mierne rozpačitý pohľad. Nie, že by nám Resistance 2 nešmakovalo alebo by sme boli vyslovene sklamaní, rozhodne však hre chýba niečo, čím sa môže pochváliť konkurencia na inej platforme. Resistance 2 je totiž len klasická akčná strieľačka, ktorá si za svoje vzala krédo: väčšie, ešte väčšie a najväčšie, no kampaň je až na niektoré svetlé momenty obyčajnou akciou. Ešteže tu je multiplayer.



Sovietsky Zväz, domov nepriateľskej návštevy

Príbeh Resistance 2 pokračuje tam, kde skončil prvý diel. Po páde meteoritu na území Sovietskeho Zväzu sa mimozemská rasa Chimera začala rozširovať smerom k Európe a jej postup nedokázali zastaviť ani v Európe, ani vo Veľkej Británii, čiže prostredí, ktoré poznáme z jednotky. Nathan Hale, člen špeciálnej jednotky americkej armády vyslanej na pomoc Starému kontinentu, bol na začiatku svojej misie nakazený nebezpečným mimozemským vírusom, avšak na rozdiel od iných ľudí to nevyústilo do krutej konverzie a smrti. Nathan získal špeciálne schopnosti, ktoré mu prepožičali väčšiu silu, postupne obnovujúce zdravie (a tu poďakujeme, pretože životy sa vám doplňujú priebežne ako napríklad v Call of Duty a nie po dielikoch ako tomu bolo v pôvodnom Resistance) a drsný pohľad, pri ktorom slečny omdlievajú. Hrdina na pohľadanie.
Chimeru sa ľudstvu podariť nezastavilo. Vyspelá civilizácia bola nad sily vojnou zmietaného obyvateľstva. Dej sa odohráva v 50.rokoch minulého storočia, takže žiadne technologické vymoženosti v boji o život čakať nemožno. Chimera postupuje stále ďalej a vy sa presúvate cez Island k brehom Severnej Ameriky, aby ste inváziu zastavili. Otvorený koniec napovedá, že tak jednoduché to nebude. To však zistíte aj sami po príchode na americký kontinent, ktorý napriek vedomiu, že Európa padla, nečakal až tak brutálny atak. Do toho si primiešame genetické pokusy, obrovské monštrá, hlasy v Nathanovej hlave, ktoré mu hovoria, že je ich a máme tu klasiku: boj o prežitie v zdevastovanom prostredí. Prvé úrovne navodzujú podobné pocity ako v nepodarenom Turning Point: Fall of Liberty, ktoré chcelo priniesť alternatívny konflikt taktiež na pôdu Severnej Ameriky. A dopadlo to hrozne.

Welcome to United States of America

Ako člen špeciálnej jednotky SRPA, v ktorej sú zastúpení vojaci, ktorí aj po infikovaní stále bojujú za ľudí, sa musíte pokúsiť zastaviť postup Chimery. Aké prosté. Avšak o to ťažšie uskutočniteľné. Resistance 2 sa dá popísať ako kombinácia Halo, Gears of War a Half-Life 2 - nech si tvorcovia hovoria čo chcú, ide o do očí bijúcu kombináciu týchto projektov. Z každého si berie kúsok, ale v konečnom dôsledku máme pred sebou klasickú tunelovú strieľačku z vlastného pohľadu. Systém hry je založený na tradičnom systéme idem a strieľam. Nie, že by to vadilo, nemôžete však od hry čakať nič viac. Žiadne RPG prvky, žiadne vozidlá, do ktorých by ste mohli sadnúť. Idete vyhradenou trasou (ktorá môže byť tu širšia, tam ide zas o úzky koridor, no stále kráčate iba jednou cestou - to, že môžete zopár stromov obísť z jednej alebo druhej strany, za voľnosť považovať nebudeme), nepriatelia podľa skriptov vyskakujú vždy z tých istých miest a keď to všetko pozabíjate, môžete ísť ďalej, kde vás zas čaká miesto, odkiaľ vybehnú ďalší protivníci, vy ich zneškodníte, nasleduje checkpoint a stále dokola.
Nejde o žiadne prekvapenie, podobne to fungovalo a funguje v Gears of War (a pokračovaní), nebolo nám to proti srsti ani v Call of Duty 4, tak prečo to nemá tie správne grády? Zápletka, nech sa snaží akokoľvek tlačiť na city a propagovať epickosť, dopláca na otrepané princípy. Nathan Hale je hrdina, takže protivníci, hlavne vyšší o približne sto hláv, sústreďujú paľbu výhradne na neho. Vaši pomocníci sú mierne povedané na drogách a hopsajú ako zajačiky na zelenej lúke. Efektívnosť ich streľby síce nie je nulová, ale plazí sa niekde pri dne. Epickosť vnímate hlavne v momentoch, kedy kráčate po rozborenom Chicagu, vidíte výbuchy v San Franciscu a oblohu posiatu gigantickými vesmírnymi loďami. Všade panuje beznádej a panika, no zo samotného konceptu hrania necítite pokoru a smútok.


Všetko, čo mám rád

Grafické spracovanie sa oproti predchodcovi vyšvihlo zo šedých a hnedých farieb do pestrej palety, čo berieme rozhodne ako plus. Keď budete v tichosti našľapovať a počúvať každý zvuk v hustom lese, doslova poskočíte pri vyrútení sa monštra, pripomínajúce chameleóny a adrenalín vám stúpne. Táto potvorka je totiž neviditeľná a vnímate ju len vďaka dupotu, kriku a mierne roztraseného obrazu v miestach, kadiaľ beží. A jednou ranou vás dá dole. Alebo sa naučíte nenávidieť vodu, kde ako hladné žraloky plávajú podivne zmutované monštrá, ktoré vás vycítia a okamžite idú po vás. Nástup 50.rokov v americkom prostredí je úchvatný, pretože všetko pripomína staršie filmy: masívne vozidlá, dobová hudba, typické reštaurácie - a všetko to je ľudoprázdne, nikde nevidíte ani živú nohu. Ak nerátame tie nepriateľské, ktorých býva neúrekom.
Zavítate do provinčného mestečka, z ktorého si Chimera spravila rodisko nových adeptov. Zakuklené ľudské schránky pulzujú a vy pri nich idete pomaly, zo strachu sa otáčate, aby na vás nevyskočilo zakuklené monštrum. Ak sa tak stane, vezmite jed na to, že vám ruku na pozdrav nedajú. A nebude ich päť, ale niekoľko desiatok. Kosenie "zombíkov" má obrovské grády, pretože ich je nielen mnoho, ale často sú napumpované adrenalínom vďaka momentu prekvapenia a často sa vyrútia z tmavých kútov. Sú to jatky nápadne pripomínajúce Votrelcov skrížených so zombie horormi. Skvelé zážitky mať pri hraní jednoznačne budete, zapamätáte si toho mnoho, pričom finálny úder zasadzujú obrovské monštrá.
Tie sú nielenže skutočne obrovské, a tie záverečné obrovitánskejšie než obrovské a bijete ich po hlave peknú chvíľu, ale musíte zmeniť taktiku, ktorá doposiaľ pozostávala len v behu smerom dopredu. Zapotíte sa, vystrieľate mnoho munície a bossovia si vyžadujú obzvlášť obozretný prístup. Či už pôjde o boj z úvodu, ktorý sa odohráva na kývajúcom sa móle proti "mierne prerastenej" chobotnici či čo to bolo alebo s gigantickým Leviathanom. Ten, akoby sa nechumelilo, cupitá po uliciach. A má výšku mrakodrapov, takže ich borí a vy neveríte tomu, že toto monštrum môžete upižlať tou gumipuškou (karabína, pulzné pušky, brokovnica, skvelý magnum, sniperka alebo raketomet - všetko má dva módy streľby). Ale podarí sa to. Do jedného musíte len pustiť toľko olova, že by ste to na fúriku domov neodniesli, záverečného bossa zas v pravidelných intervaloch zasahujete na správne miesta.
Ako na horskej dráhe

Potom si však uvedomíte, že celé to je zúfalo unavujúce. Aj keď budete prekvapení pohľadom na zdevastované mestá a gigantické monštrá si užijete, nečakane vás dobehne pocit, ktorý pripomenie zúfalosť celého konceptu. Nepriateľov je len niekoľko druhov a chvalabohu sú odlišní vlastnosťami. Stále ich je poskromne a je úplne jedno, či mierite na hlavu tradičnému "pešiakovi" alebo strieľate po lietajúcich a agresívnych sondách. Prípadne sa snažíte uniknúť pred masívnou horou tkaniva s fakt obrovským plameňometom či raketometom. Po chvíli to prestane baviť a ani momenty dezilúzie z úpadku ľudskej rasy vás z toho nevytrhnú. Idem vpred, zastrieľam si, frustrujúco si odpľujem a idem ďalej. Tam, kde napríklad Gears of War dalo vyniknúť možnosti (a zároveň nutnosti) skrývania sa, je Resistance 2 koridorom, kde proste musíte byť rýchlejší a presnejší než protivníci. Ukrývanie a vystrkovanie sa spoza prekážok sa nekoná, hoc si to situácia mnohokrát žiada. Preto sú súboje po polovici hry náročnejšie, neraz vám neostane nič iné, len sa namemorovať, kedy odkiaľ a kto vybehne, koho musíte dostať ako prvého, kam musíte bežať, aby ste sa nedostali pod priamu paľbu a podobne.
Tieto momenty začnú uspávať, dokonca niekedy nudiť. To však až do chvíle, keď ich zvládnete, dovtedy to je frustrujúce reštartovanie danej pasáže. K tomu sa pridávajú aj nezmyselné pasáže skákania. Keď budete hopsať po ponorených automobiloch, odsúdite tieto vložky do hry aj vy. Unikanie pred stúpajúcou hladinou vody, a teda pred istou smrťou, pretože tie mršky agresívne vo vode vás dostanú akoby sa nechumelilo, by bolo fajn. Lenže sa musíte naučiť najkratšiu trasu a bez omylu napredovať dopredu, nezastaviť sa ani na chvíľu. Jedna chyba sa rovná smrti. Napätie zo zaujímavého momentu je degradované na skúšanie a bezchybný pochod. Hrateľnosti to nepridáva. Doplnenie o lineárnosť celého konceptu, ktorý je tak zúfalý, že aj rozmanitosť prostredia prestanete vnímať. Ak netušíte, kde na vás číha smrť, nemáte sa kam ukryť a vraciate sa na poslednú uloženú pozíciu. Vytiahnuť z "prúseru" by to mohli hromadné bitky. Všetko by to aj možno fungovalo, ale neschopnosť ostatných spolubojovníkov bije do očí. Väčšinu musíte, ako hrdina, vystrieľať vy a pokým to nespravíte, nejdete ďalej. Druhou možnosťou je najprv niekam dobehnúť (inak je záplava nepriateľov nekonečná), potom zostreliť niečo hovädsky obrovské, znovu niekam bežať a tak ďalej. Hlavnú úlohu hráte vy. Vaši spolubojovníci sú len podivne sa pohybujúce trojrozmerné objekty.
Potom aj zaujímavé momenty ako únik pred rojom agresívnych "asi včiel" má skôr frustrujúci podtón. Vaša eskadra hynie, vy si to však nemáte šancu vnímať, nemôžete sa zastavovať, pretože naskriptovaná trasa je daná tak, aby ste tu bežali, tam sa zastavili a pálili, znovu bežali a takto pokračujete na každom druhom rohu. Spolupráca a ponorenie sa do konfliktu tak púšťa do popredia hrdinský efekt a nutnosť plniť presne to, čo vám dovolia vývojári. A nijak inak. Potom už aj súboje začnú nudiť, pretože totožný koncept (ešte raz a naposledy: prídem do novej lokácie, vybehnú nepriatelia, ja ich musím zostreliť a potom je ticho kľud a pokojne idem do lokácie novej, kde sa to všetko opakuje a panáci vyskakujú z tých istých miest). Priestor na manévrovanie je zatlačený do pozadia a cítite sa ako v tuctovej strieľačke. Dokonca ani neveríte, že ste pred chvíľou postupovali tmavými priestormi a keď na vás niečo z kúta vybaflo, skoro ste pustili do gatí. Neveríte, že to je len niekoľko minút, čo to malo neskutočné grády. Ako na horskej dráhe.

Beznádej v priamom prenose

O spracovaní už slovko padlo. Je to všetko pestrejšie a to berieme ako klad. Vyzerá to vskutku vynikajúco. Tmavé priestory sú skutočne ponuré a keď sa pozriete do slnka a presvitajúce lúče cez zničené budovy či koruny stromov vás oslepia, budete ako v siedmom nebi. Alebo skôr pekle, pretože na kochanie tu čas nemáte. Next-gen efekty zvládajú svoju technickú funkciu skvele, len je otázne či to dvíha atmosféru do výšin alebo snaha ostane len snahou a všetko to bude pôsobiť skôr umelo. Podobne ako v hrateľnosti aj tu narazíte na momenty, ktoré sú síce nádherné na obrázkoch, ale priamo v chode vás až tak nepohltia. Okolie žije len pri súbojoch, neskôr si uvedomíte absenciu akéhokoľvek fyzikálneh modelu. Vozidlá síce po zásahoch z obrovského raketometu lietajú, ale to je málo. Ostatné veci sú buď naskriptované. Inak ničím na ploche nepohnete, cez niektoré objekty proste prechádzate alebo vás nepustia ďalej. Interakcia s prostredím veru nie je silnou stránkou hry. Boje potom cítiť len podľa toho, že sa tam strieľa, ale okolo seba necítite ohromujúcu silu výbuchov, pretože tie sa hlásia len tým, že ich počujete alebo červenajúcou obrazovkou. Nič okolo vás nelieta, nič sa nerúca, nemáte možnosť sa skrývať a rozmýšľať, čo sakra teraz spravíte.


Je to pekné, to áno, ale nie je to ohromujúce. Architektúra dokope k uznanlivému pohľadu len v momentoch, kedy si to zmysleli tvorcovia a ide o statické úkazy. Prázdne ulice mesta sú fajn. V momente, kedy sa v nich objavia desiatky zombíkov, nehádžete flintu do žita, ale dojem padá z okamihom zistenia, že sa na scéne nič iné nehýbe. Ani vlastné nohy si nevidíte, dvere máte otvorené len jedny a násilne vyraziť sa dajú len tie, ktoré vám dovolia vývojári. Len preto, že všetky ostatné sú zatvorené a niektorým smerom sa predsa pokračovať musí. Epickosť totiž nemôže byť vyvolaná len tým, že v pozadí horí mesto a tamten domček nemá strechu. Chce to navodenie pocitu, že teraz dostanete na držku, pretože na druhej strane ich je veľa alebo je len jeden, za to k ceste k vám zničí všetko, čo dostane pod ruku. Takže áno, má to next-gen grafiku a všetky tie nádherné efekty a slnko doslova páli, karosérie aut sa lesknú a keby tam behali zajace, bobky nechávajú za sebou, no chýba tomu ten skutočne podmanivý obraz deštrukcie, pesimizmu, beznádeje a malosti ľudskej rasy proti svinstvu, ktoré ich chce vyhubiť.
Zvukové efekty sa držia v nadpriemernom hodnotení. Keď znie zúrivá streľba, ste na bojisku, kde sa páli ako o dušu. Keď sa potichu zakrádate, vŕzga pod vašimi nohami podlaha. Keď sa zo sály kina na vás vyrútia zombíci, poriadne dupocú a hučia. A limit viet začínaných slovíčkom keď sme úspešne vyčerpali. Znie to tak ako má, podobne je na tom aj hollywoodska muzika. Orchestrálna hudba sa ozýva hlavne v momentoch, kedy si máte uvedomiť, že ste práve dokončili veľkú pasáž, ale žiaľ mlčí v častiach, kde by malo byť napätie postupe vygradované.

Sám doma... a ďalších 59 podobných šťastlivcov

Singleplayerová kampaň pozostávajúca zo siedmych rozsiahlych úrovní (a kratučkého prológu, ktorý slúži ako tutoriál) má svoje klady, avšak aj viditeľné zápory. Zvládnete ju za desať hodín. Niekedy to pôjde ľahko, inokedy frustrujúco rozhadzujete rukami, nadávate na skripty a lineárnosť, ale napokon to pretrpíte. Vrchol blaženosti to nie je a keby sme mali Resistance 2 hodnotiť výhradne podľa príbehu, asi by to nedopadlo veľmi dobre. Taká príjemná šestka a kúsok k tomu, ale inak nič prekvapujúce. Ako však už tvorcovia avizovali, sily sa rozhodli vrhnúť do multiplayeru, ktorý masívne podporili. Skutočne masívne, pretože v kompetetívne hranie ponúka možnosť hrania až 60 akcie chtivých ostrostrelcov v jednom momente. Tí sú rozdelení do niekoľkých tímov, každý z nich má úlohu, ktorú má splniť na obrovskom bojisku a márujú sa navzájom a práve toto môže vyzerať skutočne masívne. Hra v období testovania review verzie ešte nebola na trhu, preto sa k nemu ešte neskôr vrátime, ale z predošlých prezentácií je 5 tuctov hráčov niečím až neskutočne príťažlivým. Je to gigantické, je to obrovské a konečne to nevyzerá ako piknik zopár muškatierov s flintami, ale máme pred sebou boj postavený na niekoľkých desiatkach hráčov.
Výrazne však zaujal kooperatívny režim, ktorého sa môžu zúčastniť až ôsmi hráči. Rozdelia si úlohy a povolania a hajde na jednu z máp inšpirovaných kampaňou. Povolania sú dôležité. Na výber je medik, ktorý streľbou vysáva z nepriateľov body života. V tomto móde máte totiž zdravie definované

Videa k R2

7. ledna 2009 v 16:44 | Gambler


Menší trailer..:)



Kúsok mojho hrania



Moj boj z super big bossom.... :D...ospravedlňujem sa za blbu valitu ale je to natačané mobilo ...




Prakticky to isté len v lepšej kvalite..:)

Hodnotenie R2

7. ledna 2009 v 16:32 | Gambler
Plusy:Mínusy:
Hodnotenie:
+ obrovské bitky
+ mega nepriatelia
+ konštantne pod paľbou
+ spád kampane
+ masakrálny Co-op
+ masívny multiplayer
- kampaňou prefrčíte veľmi rýchlo
- splitscreen coop by potreboval odladiť
9.0
čitatelia 7.9
(hlasov 63 )
Vaše hodnotenie : 95%
hodnotenia ostatných



Mno tak 95% aspoň podľa mňa .....veľmi dobrá hra...jediný mínnus je že kampaňou(singlplayerom)prejdete veľmi rýchlo....ale inak táto hra nemá chby....

Zaujimavosti z R2

7. ledna 2009 v 16:27 | Gambler

Z východu k nám už dorazilo ledačo. Mafiáni, nafúkaní boháči, riedená nafta, nukleárny spad, chiméra. Bojovať treba, ak je začo a hlavne proti komu. Podmanenie britských ostrovov a zotročenie tamojších obyvateľov mimozemským vírusom bol len začiatok. Agresívna forma Chiméry napriek porážke prekročila oceán. Amerika sa ocitla vo vojne proti niečomu, čomu ľudia nerozumejú a nemajú to šancu odraziť.
Nathan Hale ako jediný preživší sa pridáva na stranu Sentinelov, dokonale zorganizovanej a po zuby ozbrojenej jednotke odboja operujúcej po celých štátoch a bojujúcej s čoraz novšími a novšími posilami Chiméry. Už to nie sú len veže ako brečtan obopínajúc tlakové potrubia. Už to nie je blitzkrieg. Už to nie je malý kus krajiny s pár miliónom obyvateľov. Je to plnohodnotná invázia, s krížnikmi brázdiac oblohu, sondami mapujúc mŕtve ulice Chicaga. Smrť visí opäť vo vzduchu. Tentoraz už naozaj.
Odboj bije na poplach
Boj potrebuje svojho hrdinu a konflikt potrebuje mať bojové pole. Resistance 2 má obe. Je to zvláštna vyzretosť, ktorá z tejto hry robí dospelejší proťajšok k miliónovému launch titulu PS3. Insomniac Games pochopili mnohé a na rozdiel od predchodcu venovali dostatok času tomu, čo robí z hry lepší, väčší a bohatší druhý diel. Séria sa tak posúva správnym smerom vpred, k zakončeniu, ktoré bude chtiac nechtiac musieť vyvrcholiť až v závere trilógie. Resistance 2 je začiatok konca a hlavný hrdina má iba pár hodín na to, aby splnil to, čo si predsavzal.
Z oddelenia coopu od nosnej príbehovej kampane ťaží prevažne spád. Singleplayer je dynamickejší, rezkejší. Tempo diktované obrovskými stretmi s mega bossmi a bojmi vo väčšom merítku nepoľavuje. Menia sa kulisy mesta, štátov, úlohy a na pozadí toho sledujete rozpory medzi členmi jednotky, za ktorú bojuje aj Nathan. Nedôvera voči infikovanému sa stupňuje, ale tím stále drží pohromade. Zatiaľ. Lineárny progres a dizajn úrovní navrhnutý len pre jedného hráča robí hru ucelenejšou aj vďaka absencii loadingov zamaskovaných predrenderovanými scénami medzi misiami.



Co-op pripomína masívne raid v MMO hrách.



Naraz je možné niesť iba dve zbrane (každá podporuje sekundárnu streľbu).



Nepriatelia narástli, zosilneli a útočia vo väčších počtoch.


Aby sa podtrhla skutočnosť, že sa bojuje o veľkú zem, levely sa rozlievajú do šírky a diaľky. Na pozadí vidieť obrovské plávajúce vesmírne koráby, prelietavajúce letky bombardérov zhadzujúc bomby, stúpajúci dym, obrovských trojnohých goliášov prešľapujúc kaňony. Už od samého začiatku, kedy jedného takého pavúčika skolíte raketometom, je jasné, že úzkym koridorom a koncetrovaným útokom na pár štvorcových metroch odzvonilo.
S Nathanom do boja tiahne jednotka vojakov, tentoraz nie bez mena. Rušná rádiokomunikácia a časté prestrelky s Chimérou vás zbližujú, aby ste o niekoľko okamihov neskôr spolupracovali na diverznej akcii pri odlákaní mega titanov vyzbrojených raketometmi. Potom zase čistíte ulice mŕtveho Chicaga, čakáte na pyrotechnika, aby vyhodil do vzduchu mreže na kanalizácii, kryjete si chrbát v Lousiane, bránite cenný náklad pred vlnami nepriateľov atď.
Bez boja sa nevzdáme
Zaujímavosťou bojov je fakt, že nepriatelia sa nerespawnujú, ani nepribúdajú ďalší, kým sa niečo nesplní. Resistance 2 dokáže budovať atmosféru aj bez takýchto barličiek, pričom sa ani raz nestane, že by ste zívali a vaši spolubojovníci spravili špinavú robotu za vás. Keď už jednu pasáž vybielite, spúšťa sa nová situácia, pribúda nová úloha alebo vás prekvapí príchod mega obra, ktorý razí cestu cez mrakodrapy. Apropo nepriatelia. Mutácia Chiméry pokročila, čo sa zákonite odzrkadlilo aj na rôznorodosti, sile a výzore smradľavých monštier. Všeobecne však platí, že do boja sú vysielané jednotky v rovnakom zložení - hybrid plus tank v podobe testosterónom nadopovaného nafúkanca s nepriestreľným energetickým poľom. Vzduch brázdia nepríjemné sondy a smrteľné drony.
Špecialitou sú potom dva typy, ktorých kontakt s vami znamená vždy návrat na najbližší checkpoint. Vo vode pláva rýchla zmutovaná forma Chiméry a žraloka a v lesoch vám naženie hrôzu chameleón, ktorý je neviditeľný, ale prezrádza ho zvuk. Keď vám skočí do úsmevu, je už väčšinou neskoro. Zbraňový arzenál sa od predchodcu až tak dramaticky nezmenil. Treba dodať, že po celú dobu si vystačíte so základnými zbraňami (Bullseye a Carbine), pričom sa uživí aj mimoriadne efektný kolt Magnum, alebo útočná puška s ďalekohľadom. Novinkou je rotačák Wraith a Splicer, ktorá vystreľuje akcelerované kotúče do cirkuláru zabárajúc sa do nepriateľov, až kým neexplodujú.




Rozdiely medzi zbraňami najviac badať v multiplayeri, ktorý povedzme si na rovinu tvorí takmer 2/3 Resistance 2. Príbehová kampaň vám vydrží približne na 12-15 hodín a nutno povedať, že keby autori trochu zdvihli úroveň obtiažnosti, vôbec by sme sa nesťažovali. Po dohraní sa odomkne obtiažnosť Hard a herný režim Arcade, podobný tomu v COD4. Dostanete iba tri životy a vašou úlohou je prestrieľať sa až na samý koniec. Hodnotu a trvanlivosť hry predlžuje o desiatky, ak nie stovky hodín, kooperatívna kampaň a multiplayer s podporou až pre 60 hráčov.
Nebeský online
Mohutná koncentrácia na online a veľké bitky po boku kamarátov tak povediac odstavila na vedľajšiu koľaj coop v splitscreene. Pre dvoch hráčov sa misie zložené z niekoľkých úloh stanú oveľa ťažšími z prostého dôvodu. V hre sú tri classy a vo dvojici je komplikované vybrať si ideálnu kombináciu. Bude to medik a ťažká sila rotačáku vojaka? Alebo ostrostrelec a zásobovač munície spolu s medikom? Vždy vám bude niekto chýbať. Splitscreen by potreboval vyladiť aj čo sa týka počtu hit pointov nepriateľov. Coop je postavený na MP mapách a v závislosti od splnených misií sa postupne odomykajú, tak ako aj všetko ostatné.
Stúpajúce expy sa odrážajú na leveli postavy a otvárajú vám cestu k novým zbraniam, lepšej zbroji. Okrem nich sa vám budú na účte kumulovať aj grey tech body na nákup trvalých vylepšení ako zväčšenie zásobníkov, alebo zrýchlenie nabíjania. Proces levelovania a hrabania expov je veľmi podobný tomu v COD4, navyše každý jeden class má ešte špeciálny berserk ako nepriestreľný štít u soldiera či liečivá aura u medika. Tieto schopnosti v spojení s vhodnou taktikou a zohranosťou tímu vedú k zaručenému víťazstvu aj proti mega bossom a masívnym vlnám nepriateľov.
Kompetitívna stránka Resistance 2 ťaží predovšetkým z podpory desiatok hráčov na jednej mape. Samotné herné režimy budú určite ladiť updaty, no dá sa povedať, že veľkoplošné boje môžu odrádzať chaotickým postupom, ktorý pri deathmatchi vôbec nevadí. Úlohami poháňané módy už vyžadujú iný postup a útočiť na vybraných súperov, ktorí sa snažia o dosiahnutie toho istého. Vaše výsledky reflektuje celá zbierka medailí a ribbonov za oživovanie, headshoty, zabíjanie bez prestávky a pod.




Dizajn úrovní je priamočiari, za to budete konštantne pod paľbou.



Nathan Hale má iba pár hodín života, zvládne to?



Bojiská sú masívne a obrovské.



Od pokračovaní sa všeobecne očakáva, že prekonajú predchodcu. Nie vždy sa to podarí, Resistance 2 je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Vlastne sa dá hovoriť aj o úplne novej hre, pretože s originálom zdieľa jedine konflikt a hlavného hrdinu. Každý jeden aspekt bol vylepšený od grafiky, zvukov, ovládania, cez spád kampane, až po masakrálnu podporu online. Resistance 2 je vysoko hrateľná FPS akcia, ktorá je výbornou vizitkou herného katalógu PS3.

Obrazky z R2

7. ledna 2009 v 16:18 | Gambler

Resistance 2



Big boss..:D




Jedna z hlavných príšerok...



To je loď



Ďalší z big bossov...



Chudak :(



 
 

Reklama