Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots

Videá ku MGS 4

10. ledna 2009 v 10:57 | Gambler


Trailer




Malá ukážka z hry...




Mám viacej videí ..neskor ich tu dám ..:);)

Hodnotenie MGS 4

10. ledna 2009 v 10:34 | Gambler
Plusy:Mínusy:
Hodnotenie:
+ odpovedá na všetky otázky
+ vykreslenie postáv
+ vysoká produkčná hodnota
+ multiplayer v Metal Gear Online
+ hudba a zvuky
+ výprava
+ majstrovsky zrežírované cut-scény
- predsudky skresľujú zážitok
- pre nových hráčov komplikovaná story
- loadingy a inštalácie pred kapitolami
10
čitatelia 8.9
(hlasov 276 )
Vaše hodnotenie : 100%
hodnotenia ostatných



Čo k tejto hre.....iné slovo ako naj hra roka 2008 nenájdem....je to proste supééér hra len kus tažká pre začiatočnikov..ale čo už musia si zvyknúť:D..no nie...

Koniec

9. ledna 2009 v 21:43 | Gambler
Rebeli bežia doslova na smrť a ich obete by sa dali prirovnať k masakrom sovietskych vojakov počas Druhej svetovej vojny. Tu treba ešte čo to dopilovať, pretože nepriatelia alebo vaši parťáci sa nedokážu dostatočne rýchlo zorientovať a reagovať. Pre vaše dobro, aspoň ich môžete ľahšie skoliť. Svoju slabšiu inteligenciu riešia početnosťou, v niektorých prípadoch respawnom.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,5 / 10
Metal Gear Solid 4 patrí medzi najlepšie hry, ktoré sa v hernom svete objavili a ide o nezabudnuteľný projekt. Dalo by sa o ňom rozprávať dlhé hodiny, poukazovať na drobnosti, maniakálny zmysel pre detail Kojimu, v hernom svete božskú zápletku a skvelú prezentáciu. Jednoducho platí pravidlo: máte Playstation 3, musíte mať aj Meteal Gear Solid 4. Prišli by ste inak o najlepšiu hru, ktorú si môžete na svojej konzole zahrať. Špionážny triler ponúka tú najlepšiu atmosféru, ktorá vám dá zážitok ťažko porovnateľný s čímkoľvek. Spočiatku striedmy rozbeh je vystriedaný nadpozemským šprintom do samotnej hernej nirvány. Znie to pochybne, hlavne pre neznalých, ale hru si jednoducho užijete ako máloktorú. Ak nemáte za sebou predošlé dobrodružstvá, môžete to skúsiť, spočiatku budete zahltení neznámym previazaním postáv, to sa však dá dohnať: či už snorením po internete alebo zakúpením starších dielov. Ak vás bude niekto nabudúce otravovať hlúpymi rečami o tom, že hry sú len pre deti, skúste dotyčnej osobe odporučiť Metal Gear Solid 4. Ponúka skvelý a dospelý zážitok, ktorý sa objaví raz za rok pri správnej konštelácii hviezd. Snake odchádza so vztýčenou hlavou a my mu uznanlivo salutujeme.






OSPRAVEDLŇUJEM SA VÁM ŽE JE TO ROZDELENÉ V TROCH ČASTIACH ALE INAK SA TO NEDALO ....

Pokračovanie

9. ledna 2009 v 21:42 | Gambler
Nočné videnie totiž zvýrazňuje stopy a vy pri pátraní po (censored), ktorú hľadáte. Často narazíte na hliadky a celé to dianie si náležite užívate. Využívať túto vecičku budete pomerne často, pretože vám dáva nesmierne výhody, umožní naplánovať ďalší postup a cítite sa ako priamo na bojisku. Okrem toho tu máme klasiku: playboyom odlákate stráže, známa krabica je doplnená o sud (ktorý mimochodom získate pri vtipnom videu s Akibom - a toho si zamilujete taktiež). Všetkému dáva korunu Drebin. Obchodník so zbraňami. V modernej dobe je totiž každá zbraň kódovaná na konkrétneho vojaka a nik iný ju používať nemôže. Lenže Drebin vie ako na to (bez spoilerov) a nech to pôsobí akokoľvek neprirodzene, napokon ho začnete považovať za súčasť hry ako každú inú postavu. Zbraní máte premnoho (a navyše si ich môžete vylepšovať), tie automaticky zobrané na bojisku sa automaticky premieňajú na špeciálne kredity, za ktoré nakupujete vlastné, muníciu do nich či špeciálne predmety. Do obchodu môžete vstúpiť hocikedy v priebehu hry prostredníctvom menu. Znie to podivne, ale je to len a len pre dobro hrateľnosti, to však oceníte až pri samotnom hraní.
Popisovať Metal Gear Solid je náročné - už to tu padlo a fanúšikovia to veľmi dobre vedia. Preto vám prítomné informácie ako základ nutný ku skoku do hodnotiacej (=zbytočnej) časti postačí.

GRAFIKA 10 / 10
Hra síce nebeží v plnom HD režime a pokým nepočítate riadky na obrazovke, nesledujete zbytočné efekty, bude vám pripadať spracovanie dokonalé. Spočiatku síce Blízky východ pôsobí otravne, x-krát videný, ale pokým sa necháte vtiahnuť postupne hustnúcou atmosférou, oceníte aj grafické spracovanie, ktoré nenápadne koketuje s dokonalosťou. Nemáme tu síce plne zničiteľné prostredie, dojem z bojiska je však úžasný. Pri prestrelkách lietajú strely skutočne nebezpečne blízko vás, omietka sa lúpe, prach po nepresných zásahoch sa dvíha a všetko pôsobí uveriteľne. Omnoho viac sa totiž vsádza na level dizajn, architektúru prostredia. To všetko si dokážete užiť, žiaden objekt na scéne vám nebude pripadať násilne vložený len preto, aby ste sa zaň mohli ukryť. Je to proste nádherný pohľad, hoci paradoxne na vojnou zničené oblasti či prebiehajúce súboje radosť s iskrou v oku pociťovať nebudete. Do dokonalosti priviedli grafické spracovanie animácie pohybov. Sú úchvatné, precízne, úžasné. Postavy sa pohybujú akoby ste sledovali ľudské bytosti, robotické bytosti Gekko majú v sebe ukrytú silu, zároveň však i nemotornosť.
V minulosti ostro kritizované animované sekvencie sa v Metal Gear Solid 4 vyskytujú v hojnej miere. A zároveň patria medzi to najlepšie, čo v hrách môžete vidieť. Detailné animácie vsádzajú na hollywoodsky strih a to, že sa Kojima chce prebiť práve do režisérskeho neba vytvorením celovečerného filmu, mu po tomto zážitku všetci odsúhlasíme. Hoci sú animácie nesmierne dlhé, často trvajú dlhé minúty (desiatky minút), budete ich hltať a vôbec vám nebude pripadať, že pred nimi sedíte tak dlho ako skutočne trvajú. Môže za to jeden maličký detail. Vyzerajú filmovo. Nielen spracovaním, ale aj používaním vhodného uhla kamery, zábermi na vybrané scény, časti tela postáv, strihom - dalo by sa použiť more príkladov, ale za všetky len detailné tváre a ich mimika. A Naomi, uvidíte a pochopíte. Kedysi niekto prehlásil, že príbeh v hrách by mal byť rozprávaný výhradne v engine, nie prostredníctvom animovaných cut-scén, avšak Kojima ukazuje, že to vôbec, ale vôbec nie je pravda a keď sa režisérskej taktovky chopí schopný človek, dokáže vykúzliť niečo neskutočné, nevidené. Dopad na príbeh to má nesmierny a nedokážeme si predstaviť, že by zápletka dosiahla epických rozmerov bez týchto doslova geniálnych záberov. Takto vyzerá next-gen. Nie úžasnou kvalitou spracovania, ktorou tak či tak hra má môže komukoľvek brnkať po nose, ale tým v pozadí: nenápadnou choreografiou, filmovosťou, myšlienkami.
INTERFACE 10 / 10
Nájsť na ovládaní viditeľnú chybu je náročné. Sadnete si, uchopíte ovládač do ruky a už len prirodzene ovládate postavu pred vami. Všetky akcie vykonávate v prehľadnom systéme, dôležité informácie máte stále na očiach (napríklad taká prkotina ako kruh okolo vašej postavy, ktorý indikuje nepriateľa nachádzajúceho sa vo vašej blízkosti jeho zvlnením možno ani nepostrehnete, no akonáhle to zistíte, budete v spojení so špeciálnym oblekom využívať túto maličkosť okamžite), nie ste zahltení žiadnymi zložitými operáciami. Aj boj na blízko je vskutku famózny. Prikradnete sa k postave a špeciálny systém CQC vám umožní nielen "klofnúť" protivníka, ale ho zložiť efektne. Nesmie chýbať ani komunikácia cez Codec alebo staré indikátory spozorovania. Dnes to síce môže vyzerať nevhodne, ale ak vás niekto spozoruje, nad hlavou sa mu výstražne objaví výkričník (samozrejme s tradičným samplom známym už z prvého dielu!), na obrazovke beží odpočítavanie času do pátrania. Mierenie nebude vôbec problematické a pokým ste zvyknutí na auto-aim, máte možnosť si ho zapnúť, avšak omnoho lepšie je siahať po ňom minimálne. Headshoty budete rozdávať vďaka presnému ovládaniu i bez týchto pomôcok. Snakea ovládate prirodzene, ako málokoho. Polená pod nohy vám nehádže ani kamera, ktorá je vo vašej réžii. Jediná vec, ktorá by mohla byť viac príjemnejšia je mierenie spoza prekážok, ale na to si zvyknete a pokým budete postupovať potichu, ani si nič nevšimnete, nie je to predsa Gears of War.


HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Hrateľnosť výrazne dvíha epicky podaný príbeh, vzťahy medzi postavami a ľudský faktor, ktorý pociťujete v priebehu hry. Zostarnutý Snake je charizmatickým hrdinom a vôbec vám nepríde nevhodné, že ovládate zostarnutého pána, práveže sa s ním zžijete skôr ako s pánom dokonalým. Celá séria je skrz-naskrz drsná, ponúka pohľad na reálny svet, kde nie je nič tak ako by byť malo. Tu sa len ukazuje, že aj akčný projekt dokáže svojim rozprávaním vyvolať v mori hráčov pocity a pri tom ich zúfalo neusmerňuje a nepoukazuje na to, že len toto je dobré a len vy ako hrdina konáte to jediné dobro. Vy totiž zabíjate (taká maličkosť, akých je v hre more a mnoho z nich nepostrehnete: pri zúrivom zabíjaní príde Snakeovi zle a jednoducho sa vyvracia) a to spôsobom efektným. Alebo nezabíjate a snažíte sa pomaly a premyslene dostať na vytúžené miesto. Práve hneď niekoľko možností ako danú situáciu zvládnuť robí z hry hrateľné dielko, ktoré si užívate každým pórom tela a pri nebezpečných situáciách zatajujete dych, aby vás náhodou nepriateľ nespozoroval. Na začiatku spomínaná kultovosť sa v hrateľnosti prejavuje naplno. Máme tu stealth akciu tak ako ju poznáme, len je vylepšená takmer do dokonalosti. V mnohých prípadoch vyvolané pocity u starších harcovníkov sú doplnené o flashbacky, ktoré môžete oživovať vo svojej hlavy priamo v animáciách, kedy stlačením príslušného tlačidla uvidíte minulosť.
Znie to príliš krásne a užasne, všakže? Lenže ono to také je a stúpajúcim ponorením sa do hry rastie aj celková atmosféra. Postupne sa ponárate do hry a tá nestráca dych a ponúka vám stále to lepšie a lepšie. Obohratý koncept nepocítite, svojou troškou do toho prispievajú aj súboje s bossmi, ktoré sú dlhé, nesmierne dlhé a zároveň náročné. Lenže frustrujúce momenty nehrozia, tak aj počas hry ak spravíte chybu, ste odhalení alebo nebodaj usmrtení, nemôžete to dávať nikdy za vinu hre. Hlavne zo začiatku máte na výber: pomôžete k rebelom, ktorí vás následne nebudú zabíjať a len sa čudujú, ktože ste alebo ich necháte tak a ukrývate sa aj pred nimi. Neskôr to zas budú zbesilé súboje so špeciálnou jednotkou Frogs či sekvencie, v ktorých sa veziete s Drebinom z nebezpečného miesta a pálite po nebezpečných Gekko jednotkách pripomínajúcich mechov. V Prahe si užijete zakrádanie sa temnými uličkami a rýchlu jazdu. Zážitkov je skutočne more a dá sa povedať, že čo úroveň, to skvost. Celý svet Metal Gearu pred vami kvitne ako záhrada na jar a vy po hlbokom nádychu zistíte, že na toto rozhodne alergiu nemáte a čudujete sa, prečo tak pompézne dielko k nám dorazí raz za uhorský rok. Japonskí tvorcovia vedia ako zahrať na city a ukázať číru hrateľnosť v príťažlivej nahote. Pritom násilné rozdelenie na videosekvencie a hrateľné časti neprekáža, necítite sa o nič ukrátení. Že netušíte o čom je reč? Potom ste žiadny Metal Gear ešte nehrali a mali by ste to napraviť. Je to niečo, čo sa nesmierne ťažko popisuje, ale pri vlastnej skúsenosti budete pritakávať, že toto práve je to ono, to neopísateľné slovami, ale vo vnútri vás to napĺňa. Next-gen? Áno!
MULTIPLAYER
Hra multiplayer obsahuje, avšak testovaný nebol pre pohltenie kampaňou. Ponúka možnosť vyblázniť sa až 16 hráčom a online položka podľa prvých ohlasov zbytočná nie je. Odpustite preto túto absenciu, príbeh dostal prednosť pred dôsledným otestovaním podpory viacerých hráčov.

ZVUKY 9 / 10
To čo platí pre video, by sa dalo rovnako ohodnotiť aj pri audio spracovaní. Priamo v centre vojny sa zovšadiaľ ozýva rachot, streľba neutícha, neustále niečo vybuchuje, do toho vykrikujú rebelské skupiny - jednoducho celkom príma huriavk, ktorý vám navodí tú správnu bojovú atmosféru, ktorou sa máte nenápadne preplížiť. O to je to samozrejme úžasnejšie, pretože drvivá väčšina ozvučenia sa ozýva okolo vás, nemusí s vami vôbec súvisieť, vytvára len to správne prostredie. Pri iných situáciách, kedy by sa dalo ticho krájať, zas vyzdvihnete drobnosti ako kroky nepriateľov či nenápadný bzukot vášho nočného videnia. Vývojári jednoducho vedia zaujať maximálnym nasadením pri ohlušujúcej streľbe a zároveň upútať tichými miestami, ktoré sa vynikajúco striedajú. Dabing sa nedá nijakým spôsobom skritizovať, všetci zvládli výbornú prácu a jednotlivé hlasy si okamžite zamilujete a nedokážete si v ich úlohe predstaviť kohokoľvek iného. Skvelá práca je však mierne, ale skutočne len mierne, možno z pohľadu bežného hráča aj zbytočne, degradovaná absenciou fráz počas hrania. Snake prehovorí len v animáciách, nijakým spôsobom sa neprebúdza výraznejšie k životu aj počas hrania. Je to však tichý a osamelý zabijak, takže by sme mohli stiahnuť chvost, avšak ďalšia desiatka by bola v hodnotení už možno príliš nebezpečná.
HUDBA 9 / 10
Hudba je skvostná, mnohé motívy si zapamätáte a vryjú sa vám do hlavy. Pri ich zaznení si spomeniete priamo na konkrétne okamihy, sekvencie, zvraty. Postaral sa o ňu Harry G.Williams a svoju prácu robí nadmieru dobre. Síce si nebudete jednotlivé skladby vychutnávať priamo pri hraní a ozývať sa začnú len vo vybraných momentoch, no o to viac dokážu atmosféru vybičovať na maximum a pripravia ten najlepší základ pre vnímanie emócií. Preto je hudba ako nenápadná, tak zároveň aj nutná, v prípade Metal Gear Solidu 4 omračujúca. Menej je niekedy viac a ak je to podané v skvelej forme ako v prípade tejto hry, nemôže mať na hudbu krivé slovo nik. Navyše môžete po úrovniach zbierať staršie skladby do iPodu a to fanúšikov naštartuje ako máločo.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Hoci je hodnotenie tejto časti najslabšie zo všetkých, je to z jednoduchého dôvodu. Všetko ostatné je maximalisticky dotiahnuté takmer do dokonalosti a potom aj malé chybičky vytŕčajú z davu. O dĺžku Snakeovho dobrodružstva sa obávať nemusíte. Na najľahšej obtiažnosti rátajte tak s maximálne dvomi desiatkami hodín čistého hrania, odporúčame však náročnosť vyššiu. Nielenže sa herná doba natiahne (odhadom asi o takých 10 hodín), ale je to aj omnoho väčšia výzva. Na konci celej cesty alebo pri pokorení ktoréhokoľvek bossa vás to nesmierne zahreje pri srdci. Hra nespadá do frustrujúcich momentov. Nevedie síce nikoho ako za ručičku, dáva možnosť improvizácie a v mnohých prípadoch i nápravy. Checkpointy sú na rozdiel od iných hier navrhnuté po pomerne veľkých vzdialenostiach od seba, o to viac sa snažíte udržať zubami nechtami pri živote. Nadávať však nebudete, skôr vás to poriadne nakopne k lepším výkonom. Horšie to je už s tvrdým ukladaním pozície. Od hry nemôžete len tak hocikedy stať, pozícia sa totiž nie vždy prepisuje na checkpointe, ale len na vybraných miestach, ktorých prekonanie môže pokojne trvať niekoľko desiatok minút až hodinu. Na druhú stranu, komu by sa od tohto skvostného projektu chcelo vstávať, všakže? Druhá vec, ktorú určite zaregistrujete, je slabšia umelá inteligencia. U vašich protivníkov, u rebelov a žiaľ i v momente, kedy bojujete bok po boku so špeciálnou jednotkou Rat Patrol. Nepriatelia sú pomerne bezzubí a účinok ich útoku pocítite až v momente, keď sa netrafíte, prípadne vás spozorujú nekrytého a nečinného.

Dalšiee o MGS 4

9. ledna 2009 v 21:40 | Gambler
Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo robí kult kultom? Hudobné album počúvate radi aj po rokoch a vôbec sa vám nezdá, že by starnúce pesničky nepatrili do dnešnej doby. Pri filme máte nutkanie si ho pustiť aspoň raz do roka, zopakujete si obľúbené hľášky, uchechtnete sa nad podareným vtipom či otvoríte ústa nad "neočakávaným" zvratom. A čo hry? Tie predsa ešte nie sú na scéne až tak dlho, aby mali desiatky kultových zástupcov, a tak sa väčšina týchto statusov dočkajú projekty, ktoré boli jednoducho prvé. Spomienky na zážitky z hrania sú často nenahraditeľné, pretože ste to boli práve vy, kto určil postup smerom vpred a o to viac ste celú situáciu prežívali. Pri hrách je omnoho náročnejšie určiť kultový projekt, pretože tu máme stále nepootvárané dvere, ktoré môžu ponúkať nové a nové nápady. Ak budú spracované po prvýkrát, okamžite sa budeme radovať: máme tu niečo nové a je to vynikajúce... je to kultové. Potom príde niekto, kto vezme základný nápad, sprosto ho okopíruje, naloží naň myšlienky ďalšie, omnoho viac prepracovanejšie, funkčnejšie a jednoducho hrateľnejšie. Ďalší kult je na svete?
Recenzia na Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots by sa dala zvládnuť s prstom v nose. Máme tu skvelý príbeh, skvelé spracovanie, skvelé hento, skvelé tamto. To všetko je zabalené do kabátu špionážnej stealth akcie. Lenže pre hráčov, ktorí si predošlé dobrodružstvá užili, dobre vedia, že to nejde len tak odbiť a nechať plávať slová len na hladine oceána skvelých momentov. Preniknúť hlbšie do mora zážitkov však automaticky kazí ostatným hráčom nasávanie pôsobivej atmosféry. Povedzme si to úprimne - práve na toto doplatil Bioshock. O čo viac by sme boli nadšení, keby sme vedeli čo i len desatinu toho, čo všetko sa na nás chystá. Mnohí preto prikračovali k MGS 4 s náležitým rešpektom, nedali sa zlákať trailermi, ukážkami z hrania. Fanúšikovia série veľmi dobre vedia koľká bije a kam smerujem. Pre nich sú akékoľvek slová zbytočné, pretože vedia, že majú pred sebou jednu z najlepších hier na Playstation 3. A čo tí ostatní?
Metal Gear Solid 4 je, ako už bolo spomenuté, špionážny triler, akcia vsádzajúca na tichý postup, no štvrtý diel prináša viacero možností postupu. Môžete sa hrou aj prestrieľať a užiť si ju ako klasickú akciu. Síce zrejme prídete o niekoľko úžasných zážitkov, ale dá sa to. Naskočiť na rozbehnutý vlak môže byť pre panicov v sérii pomerne nebezpečné. Stratenie sa v spleti postáv, ich konaní, môže ublížiť. Presne tak by to mohlo byť, ak by sa o hru staral ktokoľvek iný, lenže Hideo Kojima je majster v pútavom rozprávaní, ktorý presvedčí aj nováčikov v tom, že majú pred sebou klenot, ktorý je potrebné opatrovať ako oko v hlave. Vstúpiť do rozbehnutého príbehu sa teda dá aj teraz, dopomôžu vám k tomu flashbacky. Kojima svoj príbeh rozpráva pre všetkých, vysvetľuje svoje konanie v rozsiahlych videách, dáva dôraz na kladenie otázok a hlavne odpovedí. Práve otáznikov sa za predošlé Metal Geary vyrojilo hneď niekoľko, no na rozdiel od série Lost sme sa dočkali zodpovedania toho dôležitého a smutné rozprávanie o starnúcom hrdinov, ktorý nim nikdy podľa vlastných slov nikdy nebol, musí pohltiť každého.
Solid Snake starne - do vienka dostal meno Old Snake. Vrásky mu spoločne s chradnúcim telom pribúdajú predčasne a urýchlene, no svoj posledný boj musí dotiahnuť do konca. Zúrivý súboj medzi jeho bratom Liqiudom má tie najväčšie filmové ambície a je dostatočne zamotaný, podporený konšpiráciou, tajomnou skupinou Patriotov v pozadí. Lenže prezradiť čokoľvek by bola obrovská chyba. Stretnete sa s Otaconom, navštívite Big Mamu, nesmú chýbať veľké postavy predošlých dielov ako Meryl, Naomi, Vamp, Raiden a mnoho ďalších. Najlepšie však na tom je, že nikoho nemôžete považovať za vyslovene dobrého a žiaľ ako neskôr v priebehu hry zistíte, ani zlého. Klbko zápletky je rozpletané postupne a uvedomíte si, že každý si vlastne len drží pod pokrievkou svoj sen a ide si za ním, prípadne v nevedomosti spácha niečo s dôsledkami do budúcnosti, ktoré môže neskôr ľutovať. Alebo po zdolaní nebezpečného bossa sa prichytíte pri myšlienke porozumenia (najhoršie bude, ak to bude počas súboja s ním... alebo s ňou) a neskôr aj ľútosti. Je totiž zlý ten, kto bol dohnaný k stavu bezradnosti vlastným utrpením, ktoré spáchal niekto iný? Celý príbeh je o pocitoch, pričom znalosť angličtiny je skutočne nutná, práve vtedy si užijete zápletku. A to nielen statickým čítaním písmen z pera Kojimovho, ten vám len predhodí situáciu a čo si z nej zoberiete, je len na vás. Skvelý prístup.
Bojisko budúcnosti je odlišné od toho súčasného. Síce sa bojuje na mnohých miestach, medzi najdôležitejšie jednotky patria PMC, armády, ktoré si môže najať ten, kto má peniaze. S nanobotmi v krvi dokážu vzájomne kooperovať aj bez slov, pretože sú vzájomne prepojený do obrovskej siete, ktorá monitoruje všetko: od ich videnia stavu bojiska i po pocity. Pomáha udržiavať vojakov schopných bojovať, všetko s rozvojom technológie pre dobro ľudstva. Na druhej strane stojaci rebeli tak pôsobia ako tí zlí, no teroristov vo vás evokovať rozhodne nebudú, jednoducho bojujú za svoje vlastné ciele, pričom kto stojí na správnej strane nie je dôležité. Akákoľvek nová technológia, ktorá by mala ľuďom pomáhať však vzbudzuje i obavy. Pokým je v rukách "toho správneho", všetci si budú žiť pokojne až do skonania vekov. No vždy tu je možnosť, že sa dostane do rúk nepovolanému, že niekto celý systém zneužije pre vlastné obohatenie. Práve v tomto momente sa začína roztáčať koleso osudu a príbeh naberá na obrátkach. Na Blízkom východe začína Snake svoje putovanie a jeho zostarnutú tvár skutočne najprv nemusíte spoznať. Stále je to však on, náš hrdina, ktorý je však na pokraji svojich síl. Presunie sa na viacero miest, celkovo pätica aktov ponúka mnoho miest, ktoré si zamilujete (či už je to Južná Amerika, ulice Prahy alebo komplex Shadow Moses a... a dosť) a v niektorých prípadoch vám z oka vylezie nostalgická slzička, ktorá stekajúca po tvári páli ako fras.
Pochopili ste - Metal Gear Solid 4 (ako aj predošlé hry) sú prevažne o rozprávaní, pútavom dobrodružstve, pocitoch. A je to skvelé, prezradiť však neradno nič konkrétne. Azda len špeciálny obchodník Drebin vám zo začiatku bude liezť na nervy, neskôr by ste ho i na pivo pozvali, ale to sa znovu dostávame na začiatok: rozprávanie o pocitoch, dojmoch zo samotného hrania, ktoré by vám mohlo všetko pokaziť. Stealth zložka je zastúpená úplne inak ako pri priblblom Altairovi z Assassin´s Creed. Úprimne, stredoveký zabijak bol mrštný ako mačka, nenápadný a uveriteľný však ťažko. Práve prirodzenosť celého konfliktu robí zo Snakea hrdinu, ktorého si zamilujete, pričom sa nemusíte práve plížiť v tieňoch za chrbtom nepriateľa. Môžete nabiť zbraň a začať kosiť - implementácia pohľadu z vlastných očí tu nie je len tak pre nič za nič. Tieto pasáže sú však náročnejšie. Protivníci nestrieľajú pánu bohu do voken a nestoja na mieste ako primrznutí. Niekedy však iná cesta byť nemusí, prípadne na ňu nechcete prísť a hrubá sila to vyriešiť dokáže. Akčné pasáže totiž majú hráči radi. Kojima to vie a hoci nie je milovníkom akčných hier, do svojho projektu ich zahrnul a možno nečakane tak ponúkol mnoho volieb postupu, čím spravil z Metal Gear Solid 4 jednu z najlepších stealth akcií, pri ktorej vyzerá spomínaný Altair ako úplne bezduchý cucák, Hitman
ako amatér z predmestia.
Stealth prvok sám seba charakterizuje ako skrývanie sa pred očami nepriateľa. Krčíte sa za predmetmi, chodíte poza chrbát, plazíte sa v hustej tráve ukrytí pred sliedičmi. Lenže až pri hraní si uvedomíte, že by to bolo len polovičaté, keby Snake nemal špeciálny oblek OctoCam, s automatickou kamuflážou. Pritlačíte sa k stene a oblek chameleónsky zmení svoju farbu podľa objektu, s ktorým ste v kontakte. Pri plazení trávou takisto. Týmto získavate aspoň akú-takú neviditeľnosť. Pri priblížení sa nepriateľa do vašej blízkosti vás nepriateľ odhaliť môže, hlavne ak ste vyvolali poplach, vtedy im ťažko len tak zrazu zmiznete z očí. Skrývanie sa tak predstavuje úžasnú voľnosť pri postupe vpred. Máte pred sebou síce jedinú, lineárnu cestu, no tá ponúka mnoho chodníčkov, respektíve postupov ako sa dostanete o dom ďalej. Funguje to výborne, verte či nie, vôbec vám to nebude pripadať ako neuveriteľný výdobytok techniky, ktorý by degradoval spriaznenie sa s hlavným hrdinom (že, Crysis) - jednoducho máte pred sebou výbornú pomôcku. Ďalej to bude napríklad Metal Gear Mk II, ktorého vám poskytne Otacon, no na rozdiel od smrtiacej zbrane z prvého dielu je toto roztomilý kamarát, technologická novinka pripomínajúca robotov či umelé zvieratká z Japonska. Tohto malého robota môžete vysielať na prieskum pred seba, dokáže sa zneviditeľniť, takže nenápadne preskúmate situáciu pred sebou, zatiaľ čo vy čupíte niekde v chládku na bezpečnom mieste.
Nie, nebude to všetko, správny tichý zabijak musí mať ešte nejakú tú novinku a vôbec nebije do očí ako špecialitky Sama Fishera. Solid Eye System je akási futuristická pirátska páska pred oko, ktorá v sebe ukrýva nočné videnie alebo ďalekohľad či zvýraznenie objektov a osôb. Nebude to však úplne zadarmo, prístroj beží na batérie a tie sa nabíjajú pri nečinnosti prístroja, takže musíte sa rozhodnúť, kedy po prístroji siahnuť. Navyše niektorí nepriatelia ho dokážu odhaliť podľa nepatrného zvuku, ktorý vydáva a vtedy je jeho používanie a vypínanie skutočne otázkou sekúnd.

MGS 4

9. ledna 2009 v 19:47 | Gambler

Mám pred sebou model lietadla P-47D Thunderbolt s nahou Brutal Lulu na krytoch motora. Aj keď nemá skutočnú kamufláž zodpovedajúcu insígniám a faktu, že stratilo polovicu podvozku, závesnú nádrž a vrtuľa je nahá ako na jeseň koruna stromov, som naň pyšný. Poskladal, namaľoval a polepil som ho sám. Celý trup a krídla sú posiate drobnými nápismi s varovaniami, inštrukciami, popisujúc rôzne klapky, zbrane a pod. A to je na ňom jedinečné. Vďaka zlému odtieňu khaki farby, čierne nápisy takmer vôbec nevidieť.
Viem o nich iba ja a netrénovanému oku ujdú podobne ako tie zbytočné nápisy na oblekoch postáv v Metal Gear Solid 4: Guns of the Patriots. Zbytočné, ale dĺžkou kontrolované rozhovory "o ničom" nebudú pochopené, v narážkach na hardvér PS3 sa budú odrážať obrovské prachy, prirodzený odpor k iPodu posilní presvedčenie, že je to len o kecoch a inštaláciách pred každou kapitolou naplnenou zbytočne dlhými cut-scénami.
Podstata dôveryhodnosti predlôh, dlhoročného odkazu série a snahe dokončiť, čo sa začalo pred 20 rokmi sa stanú rovnako zbytočnými ako skutočnosť, že MGS4 nikdy nevyjde na konkurenčnú platformu, že tie drobnosti robia celok celistvejším, ktorý odolá zubu času, a že do plne funkčného iPodu si v hre môžete sťahovať podcasty. To sú tie nálepky, to sú tie zanedbateľné drobnosti, ktoré predsudky zakrývajú a nevedomosť znemožňuje odhaliť.
Pre koho je Metal Gear Solid 4 bolo od začiatku nejasné, ale dopredu predurčené nenásytným fanúšikom, ktorí donútili duchovného otca Kojima-sana po štvrtý krát ujať sa kormidla a zasadnúť na režisérsku stoličku. To je aj jeden z dôvodov, prečo sú príbehy tak komplikované a plné zvratov. Neboli by, nebyť nás - oddaných. Aj preto sme svedkami nepochopiteľného, početných zvratov a prazvláštnej minulosti protagonistov. No napriek tomu všetko dokonale do seba zapadá. Akoby od začiatku Kojima vedel, že zadné vrátka si treba nechať pootvorené, keby náhodou...
Toto je moja posledná misia
A teraz sa všetko vracia na začiatok, kruh sa uzatvára a ukončuje to, čo začala operácia N313 (rok 1987, platforma MSX, hra Metal Gear), ktorá mohla byť poslednou pre Hidea Kojimu, pretože sa od módnej vlny chodičiek-strieľačiek vtedy zásadne odlišovala. Nebola. O desiatky miliónov predaných kópií neskôr chce (ako už bolo povedané) ságu uzavrieť a nechať vydýchnuť ako seba, tak aj starého Snakea. A tak sa stalo, že mu dal do rúk zbraň, jeden náboj do komory, hlaveň do úst a ukazovák na spúšť. Stlačí ju?




Flashbacky počas cut-scén si vychutnajú iba fanúšikovia a znalci série.




Solid Eye System je vynikajúcim pomocníkom na prieskum terénu.



MGS4 sa môže pochváliť absolútne plynulým prechodom medzi hrou a cut-scénou.


Snake prišiel na koniec cesty, kde ho nečaká nik iný ako nemesis - brat Liquid, okupujúci a ovládajúci telo Revolver Ocelota. Ten sa snaží ovládnuť systém a kontrolovať všetky PMC (súkromné armády), každého vojaka, každú emóciu na bojisku. Chce mať pod kontrolou bojiská, vojnu. Ako hovorí Snake, vojna sa zmenila a ak niekto môže ukázať prstom na dvoch vojakov, aby sa vzájomne postrieľali, tak s tým treba niečo spraviť. Campbell vysiela do terénu zostarnutého hrdinu zoceleného celoživotným bojom - Solid Snakea Old Snakea.

Liquid je len jedným z koliesok v tikajúcom stroji. Raiden, Meryl a jej tím Rat Patrol 01, Hal Emmerich Otacon, Sunny, Naomi Hunter, Vamp a diabolská štvorka Beauty & the Beast dostávajú takisto svoj priestor a využívajú ho do poslednej sekundy. Ich part je rovnako dôležitý ako hlavného hrdinu. Spolu tvoria svet pod neustálou nukleárnou hrozbou a aktivitou bábkarov - Patriotov. Kojima je malým kúzelníkom, alebo veľkým géniom? Tak ako bolo povedané, tak sa aj stalo. MGS4 servíruje na jednom striebornom podnose všetky odpovede na otázky, ktoré nedávali spávať všetkým tým, ktorí si lámali hlavu nad osudmi postáv po incidente na Manhattane (incident Big Shell v MGS2). A nielen to, príbehovo nadväzuje, dotýka sa celej ságy a neuzatvára iba Solid Trilogy (tvorenú MGS, MGS2 a MGS4), ale uzatvára celú sériu a dáva bodku za 20-ročným snažením malého Japonca (vzrastom), ktorý nikdy nechcel robiť hry, ale filmy.
Nie som hrdina, nikdy som ním nebol ani nebudem
Ak sa vám zdá načrtnutie story, vymenovanie postáv a spojitosť s predchodcami nanajvýš znepokojujúca, to najhoršie ešte len príde. Ak by nebol príbeh tak zložitý, tak by vydal na bežnú trilógiu (ako to bežne robí zvyšok firiem) a hordy fanúšikov by podnikli trestnú výpravu do kancelárií Konami a Kojima Productions za prílišnú mainstreamovosť a priamočiarosť. Ak by bol tak zložitý ako v MGS2, kde ste na konci boli podrazení každé tri sekundy, tak by bol koniec nejasný a Kojimu by ukrižovali, pretože by to chcelo ešte jeden diel.
MGS4 predstavuje kompromis; dostatočne komplikovaný a tajomný pre fanúšikov, zrozumiteľne (ne)pochopiteľný pre zvyšok hernej obce. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, hru je nutné dohrať minimálne dvakrát. Nerobíme si srandu. Kvôli novým kostýmom, kvôli vyskúšaniu nového postupu a likvidovaniu výhradne stealth, kvôli viacerým medailám za dokončenie, kvôli získaniu všetkých zbraní, kvôli vyšším odmenám za ničenie neľudských protivníkov, kvôli preskúmaniu každého kúta, kvôli špeciálnym hračkám, kvôli doplneniu mozaiky príbehu, pre dobrý pocit, radosť.
Za 20 rokov prešla sága Metal Gear niekoľkými drobnými evolúciami, vyvíjala sa pozvoľne, no nezodpovedala danej dobe. Herné mechanizmy vychádzali z desaťročnej vykopávky MGS a každý ďalší diel bol vytvorený podľa rovnakej schémy, ktorá definovala gameplay. V jednotke to bol požičaný súboj s vrtuľníkom (Hind-D z Metal Gear), v dvojke zase malé kompaktné prostredia z jednotky, ktoré v iných hrách prejdete za pár hodín, v trojke dve hrateľné epizódy z dvojky. MGS4 je iná, je to hra vytváraná pre všetkých (fanúšikov).



Adaptovala si novú ovládaciu schému, čo je zásadným krokom k západnému publiku. Už žiadne stlačenie troch tlačítok na streľbu v FPS móde, už žiaden malý výrez obrazu a koncentrácia kamery na hlavného hrdinu. Už to nie je len stealth, ale aj akcia z vlastného a pohľadu z tretej osoby. Pravidlo "Niet sa kam schovať!" platí do bodky. Prostredia sa otvorili a v náruči novej technológie sa nafúkli čo do rozmerov a čo do možností. Nie sú to len stráže, teda PMC, ale aj vozidlá, Gekko, alebo rebeli. Vy ste len figúrka na šachovnici, na ktorej niekto iný hrá svoju vojenskú partiu, a vy musíte týmito bojiskami prejsť.
Nik vám nebude zazlievať, že ste vykynožili obe strany, že ste odmietli pomoc malej skupine zajatcov, ktorých popravil pred vaším zrakom nepriateľ. Nik vám nebude vyčítať, že ste s rebelmi vymieňali predmety priamo na bojisku a nadviazali s nimi kontakt. Dôležitá je misia a ako ju splníte, je plne vo vašich rukách. Lozením po strechách, pomalým likvidovaním strategicky rozmiestnením hliadok, sledovaním priestoru pred vami z bezpečnej vzdialenosti cez optiku malého robotíka Metal Gear Mk II alebo run & gun štýlom bez ohľadu na spustený alarm.
Zbrane Patriotov
Postup hrou definuje výzbroj a vaše vedomosti o nej, napriek tomu, že k cieľu vedie iba jedna cesta. Ak dokážete improvizovať, tak zraku hliadky uniknete v smetiaku a potom ju s tlmičom upracete v temnej uličke. Schováte sa v kanáli a využijete prestrelku na kamuflovanie smeru vašej streľby, ľahnete si medzi mŕtve telá a budete predstierať mŕtvolu. Ak viete, čo s ktorým gadgetom a čo je jeho silnou stránkou, tak vojna sa stane pre vás hrou. Snake obliekol nový oblek s OctoCam - aktívnou kamuflážou, ktorá dokáže replikovať akýkoľvek povrch, naučil sa nové chvaty CQC, vo výbave má aj robotíka Metal Gear Mk II z dielne verného Otacona a v teréne sa môže spoliehať na Drebina - priekupníka a dílera zbraní.
Nová doba vojakov s nanostrojmi v telách a na mierou šitou výzbrojou nedovoľuje po mŕtvych brať zbrane a okamžite ich používať. Takzvané "pranie" zabezpečuje práve Drebin. Uňho si môžete kedykoľvek odomknúť zbrane, dokúpiť muníciu i upgrady na vylepšenie obľúbeného arzenálu. Body na nákup získavate predajom už odomknutých (nájdených) kúskov a takisto aj zabíjaním neľudských protivníkov. Netreba snáď pripomínať, že tie najúčinnejšie sú najdrahšie.
Snake má po ruke aj Solid Eye System, čo je v podstate tretie oko. Náplasť cez oko (narážka na Big Bossa) dokáže prepínať medzi nočným videním, ďalekohľadom a bežným pohľadom so zvýrazňovaním predmetov a osôb. Pri prieskume tak môžete zhodnotiť efektívnejšie situáciu, pretože viete dopredu, v akom stave sa nachádza nepriateľ (strach, zúrivosť atď.) a odhadnúť tak jeho chovanie po záhajení streľby. Solid Eye System je výborný pomocník aj pri hľadaní skrytých predmetov a odhaľovaní slabých miest. No všetko má svoj háčik. Táto vecička potrebuje na svoju činnosť batérie, takže je potrebné ubúdajúcu energiu pozorne strážiť.



Štvorka Beauty and the Beast je správne šialená a smrtonosná.



Dokonalá synchronizácia hudby s dianím na obrazovke sa dotýka dokonalosti.



Hranie z FPS pohľadu je len jedným z prvkov, akým sa hra snaží osloviť západné publikum.



Všetko a nič
MGS4 je novou hrou v sérii s celkom novým prístupom, no so zachovaním svojich charakteristických čŕt, humoru a ťažkopádnosti. Všetko na čo ste boli zvyknutí z predchodcov, nájdete aj tu, buď vo vynovenej forme alebo v pôvodnom znení aj s titulkami. A tak neprídete o nôž (teraz s paralyzérom), CQC (technika boja muža proti mužovi), rady cez Codec, kartónovú krabicu, ktorú nahrádza oceľový sud, neodmysliteľné cigarety, známy zbraňový arzenál a rôzne finty, na ktoré vôbec nemusíte prísť. Easter eggy a vychytávky sú rafinovane poschovávané a to veľmi dobre. Kto hľadá, nájde obyčajný foťák na ukladanie fotiek kedykoľvek počas hry alebo si vyslúži Altairov kostým.
Kojima je napriek svojej únave vo vrcholnej forme a súka jedno eso za druhým s takou údernosťou, že škandál vyvolávajúca dĺžka záverečnej cut-scény (90+ min) vám bude pripadať ako sekunda. Neveriacky sledujete zúfalosť spájanú s radosťou, víťazstvo s prehrou, s postavami cítite a prežívate rovnako intenzívne dianie na obrazovke ako oni. Niet sa kam schovať pred emóciami a útokom majstrovsky zrežírovaných cut-scén, ktoré svojou kvalitou hravo prekonávajú rozhovory z Mass Effect a vyzývajú na priamy súboj tie z holywoodskych blockbusterov.
Ani jedna nie je obyčajná ani jedna nie je zbytočná, ani jedna nie je hodná preskočenia.
 
 

Reklama